Psi

Pôvod

Hoci sa so španielmi, teda so psami určenými na plašenie vtákov z hustýchporastov, stretávame už v stredoveku, neboli rozdelené do jednotlivýchplemien, ale sa členili podľa využitia na potné a vodné. Kokeršpanielako zástupca prvej skupiny sa stabilizoval pomerne neskoro, až koncom 19.storočia.

Popis

Malý živý španiel štvorcového formátu. Hlava s hranatou ňucháčovoupartiou a s výrazným stopom. Oči veľké, hnedé, s inteligentným a živýmvýrazom. Uši zavesené, porastené dlhou hodvábnou srstou. Krk strednedlhý, svalnatý, suchý, bez laloka. Telo kompaktné a mocné, nie však ťažké,s hlbokým, avšak nie veľmi širokým hrudníkom 2 s pevným chrbtom. Nohyrovné, skôr kratšie, veľmi hrubé a svalnaté. Chvost posadený pod líniouchrbta, v akcii nesený vodorovne a kupírovaný nie celkom nakrátko. Srsťhladká, hodvábna, nie veľmi bohatá alebo zvlnená, bohatšia na nohácha na hrudi. Farba akákoľvek, jednofarebné však okrem malej hviezdičkyna hrudi nesmú mať na tele bielu farbu. Najbežnejšia je čierna, zlatáa červená, existujú však aj strakaté, biele, čiernotrieslové psy. Veľkosť:Kohútiková výška psov 39-41 cm, súk 38-39 cm pri ich hmotnosti okolo12,5-14,5 kg.

Charakteristika

Veselý, živý a neúnavný pes. Priateľský, zväčša milý aj k deťom,pánovi celkom oddaný. S výcvikom nebývajú problémy.

Využitie

Poľovný pes - sliedič, používaný najmä na vodné vtáky. Oveľa častejšiechovaný ako spoločenský pes, a to aj v mestách.

Zvláštne nároky

Pomerne časté ťažkosti s ušami, ktoré treba pravidelne kontrolovať.Zrejme dôsledkom neuváženého chovu, ktorý sa usiloval vyhovieť veľkémudopytu po štencoch, vyskytnú sa občas hryzavé alebo naopak neúmernebojazlivé jedince.

Výskyt

Patrí medzi najrozšírenejšie plemená na zemeguli.

Možná zámena

S americkým kokeršpanielom, ktorý má výrazne bohatšiu srsť, dlhšínos aj chrbát.