Psi

Povaha plemena
Nie nadarmo sa o mastifovi hovorí, že je to obor s nežným srdcom. Hoci bol používaný hlavne pre boj, jeho "parketa" je skôr stráženie. Svoje teritórium bráni neústupne, a ak ho votrelec naruší, napadne ho. Môže byť teda veľmi nebezpečný, avšak len ak je k tomu vyprovokovaný. Inak je to pokojný, až apatický pes, najmä deťom dovolia veľa. Má veľmi milú a priateľskú povahu, miluje svoju rodinu a vyžaduje jej blízkosť. nie je preto vhodné ho chovať vonku v koterci. Anglický mastif je inteligentný, vnímavý a poslušný pes, aj keď na povely reaguje trochu pomalšie. Práve ľahká ovládateľnosť v kontraste s jeho mohutnosťou, na ňom možno najviac prekvapí.

Opis anglického mastifa
Anglický mastif je najmohutnejším zo všetkých psích plemien. Jeho veľkosť a masívnosť zaručene upúta váš pohľad. V kohútiku meria títo psi od 70 do 76 cm a niektorí môžu vážiť až 160 kg. Štandard však váhu neudáva. Má širokú hlavu s krátkou tlamou, ďaleko od seba posadenými očami a malými, tenkýma ušami. Hrudník je hlboký a rebrá dobre klenuté, rovnako tak chrbát a bedrá. Všade je poznať mohutné svalstvo. Má ťažké a svalnaté končatiny a široké, okrúhle laby. Chvost je nasadený vysoko, ale nesmie sa nosiť nad líniou chrbta. Srsť má mastif krátku, hladkú, priliehajúca k telu, ktorej farba môže byť plavá až červenohnedá, so svetlým alebo tmavým žíhováním. Priemerne sa dožívajú 10 až 12 rokov.

kvalifikácia FCI
Podľa FCI (Medzinárodnej kynologickej federácie) je anglický mastif zaradený do skupiny II. - Pinče a bradáče, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy, sekcia 2.1 - dogovitý molosy, bez skúšky. Oficiálna skratka pre SR je EM. Pôvodným využitím to bol lovecký a strážny pes, dnes spoločník a strážca.

Základná starostlivosť o psa
Anglický mastif potrebuje priestor, ale nemal by sa správať vonku. Má rád kontakt s rodinou. Nevyžaduje dlhé prechádzky, svojou podstatou je to tak trochu leňoch. Stačí niekoľko kratších prechádzok denne. Najmä v mladosti sa nesmie preťažovať, aby sa mu dobre vyvinuli kĺby a kostra. Kvôli svojej veľkosti niekedy máva práve s kostrou problémami. Inak ale netrpia chorobami viac než iné plemená.

História plemena anglický mastif
Meno má zrejme pôvod v keltskom jazyku, alebo vychádza z pojmu "Mansuetus", čo v latinčine znamenalo "mierny, krotký", teda vlastnosť, ktorú tento mohutný pes udivuje. Anglický mastif má, rovnako ako celá rada iných plemien, svoj pôvod v prastarých molosských psoch, ktorých praprapředek - Lupus Laniger žil v dobe neolitu na tibetských náhorných planinách. Odtiaľ sa psy rozšírili do Mezopotámie a neskôr s Keltmi do Európy a Anglicka. Isté je, že na ne narazil už Julius César, keď v roku 55 pr. N. L. Dobýval anglická opevnenie. Anglický mastif bol po celé stáročia používaný v bitkách a vojnách. Bojoval za Anglicko proti Francúzom, bol vo vojne Severu proti Juhu, dobýval Južnú Ameriku so španielskymi konqistadory. Sila a odvaha tohto psa bola tiež zneužívaná v zápasoch proti medveďom, býkom a levom, čo bola obľúbená zábava starých Rimanov a neskôr aj britskej šľachty. Stal sa ale obľúbencom aj prostého ľudu, keď bol používaný napríklad k naháňania býkov pred zabitím, aby sa zaistila krehkosť mäsa. Po zákaze zápasov v polovici 19. storočia, nachádzal mastif uplatnenie iba ako strážca a jeho obľuba klesala. Strážca bol však dokonalý a jeho schopnosti sa skoro démonizovala. Nakoniec pes baskervillský nie je nič iné ako práve anglický mastif. Ďalšie kríze tohto plemena spôsobila II. svetová vojna.